Bleskové úvody a ofenzívnej filozofia
Rakúšania hrali vo vývoji európskeho futbalu absolútne zásadnú úlohu: na začiatku 20. storočia bola Viedeň (spolu s Prahou a Budapešťou) centrom takzvanej dunajskej školy, v ktorej prostredí bol prakticky vynájdený koncept ofenzívneho tvorca hry. Do tej doby mal futbalový útočník za úlohu fungovať čisto ako gólové “kladivo”, nástup legendárneho “Mozarta” Matthiasa Šindelář a hviezdneho rakúskeho tímu z 30. rokov však začal dlhý proces, ktorý následne cez osobu kouča Ernsta Happela vykryštalizoval v Holandsku do podoby totálneho futbalu . Historický vplyv Rakúšanov na futbalové dejiny je teda oveľa významnejšie, než by napovedal pohľad na zoznam získaných trofejí.
Na Euro sa reprezentanti našich južných susedov dostali iba raz, v roku 2008 ako usporiadatelia; vtedy skončili už v základnej skupine, podarilo sa im ale prekvapiť atraktívnym kombinačným futbalom, a nová generácia (postavená okolo semifinalistov MS do 20 rokov z roku 2007) už túto filozofiu plne prevzala za svoju. Rakúšania teda opäť vyznávajú rovnaké hodnoty ako pred takmer sto rokmi: že futbal má byť v prvom rade zábava, a že kľúčom k úspešnému útoku je nesebecká spolupráca medzi forwardy. Švajčiarsky kouč Marcel Koller spolieha na rozostavenie 4-2-3-1 s Davidom Alaba (čoby najväčšou hviezdou tímu) uprostred zálohy; jeho pozícia je tak dôležitým “štartovným bodom” celé pohyblivé ofenzívnej fázy, v ktorej sa inak stretávajú borci ako Martin Harnik, Zlatko Junuzovic a Marko Arnautovic. Na hrote je jednotkou takmer dvojmetrový Habán Marc Janko, náhradníka mu robí Rubin Okotie. Pohľad na základnú zostavu napovedá, že tento tím spája s rokmi minulými ešte jedna vec – mohutné spoliehanie na prisťahovalecké potomkov (u reprezentácie, ktorej históriu písali borci ako Sindelar, Pepi Bican alebo Josef Uridil, sa napokon ani nie je čomu čudovať).
Jankova hra chrbtom k bráne dotvára celkový profil rakúskeho útoku, ktorý si v tomto zložení dokáže perfektne vyhovieť – všetkých šesť vymenovaných borcov (Alaba, Harnik, Junuzovic, Arnautovic, Janko a Okotie) už má v kvalifikácii na konte minimálne jeden “kanadský bod”, teda gól či asistenciu. Pri poslednej výhre 5: 0 na pôde susedného Lichtenštajnska mali Junuzovic, Arnautovic a Janko štatistiku 1 + 1, Harnik s Alaba potom dodali zvyšné dva zásahy. Rakúsky tím je tak efektívne rozdelený na dve polovice – s výnimkou kapitána a ľavého beka Fuchsa už nikto z defenzívnej pätice do bránkových štatistík neprehovoril. (Jej vysvedčením budiz iba dva inkasované góly a tri čistá konta.)
Koller navyše evidentne neveria na nejaké vyčkávanie a trpezlivou bitku o strategický stred poľa; jeho zverenci majú v tejto kvalifikácii vo zvyku zahryznúť sa do súpera hneď po výkope, a táto taktika im zatiaľ prináša úspechy. Iba pri domácej výhre s Ruskom (1: 0) otváral Okotie skóre až po zmene strán, inak Rakúšania prvýkrát zavesili postupne v siedmej, dvanástej, dvadsiate štvrté a štrnástej minúte (z toho dvakrát z penalty, a to ešte tradičné exekútor Alaba proti Lichtenštajnsku ďalšie desiatku zahodil). Bolo by nesmierne zaujímavé sledovať, či by tento prístup – teda “zničiť” súpera už v prvej polhodine – niesol ovocie aj v kvalitnejšej konkurencii na Eure.
Šanca na postup: 70% – na Unibete – 1,33
